Sny a snívanie sú kľúčom k sebapoznaniu

Vedeli ste, že?
Najživšie a najviac emočne nabité sny zažívame počas REM fázy, kedy je mozgová aktivita zvýšená. Práve vtedy sa u niektorých ľudí vyskytujú nočné mory, ktoré sa zvyčajne vekom vytrácajú. Kým v útlom veku sa objavujú asi u 40 % detí, v dospelosti nimi trpia len približne 3 % ľudí.

Či si to uvedomujeme, alebo nie, sny sú súčasťou života každého človeka, a to už od jeho zrodenia. Je dokázané, že snívajú aj bábätká v maternici, a to takmer polovicu svojho prenatálneho vývoja. Bežne sa nám počas noci sníva aj 4 – 6 snov, no väčšinu z nich zabudneme. Ak sa preto chcete o svojom snovom živote, a teda aj o sebe dozvedieť viac, nemal by na vašom nočnom stolíku chýbať „snový denník“ alebo tzv. „senník“, do ktorého si svoje nočné dobrodružstvá zapíšete ihneď po prebudení.

Výskumy hovoria, že schopnosť vybaviť si sny sa rozvíja vo veku
3 – 4 rokov. Sen od reality začínajú deti rozlišovať ako štvorročné, no úplne ich rozoznajú až v deviatich rokoch.

Typy snov

Tým sa dostávame k ďalšiemu typu snov, ktoré sa, ako sme už spomínali, objavujú najmä počas REM fázy. Zvýšená aktivita mozgu spôsobuje, že sny sú také živé, až si nie sme istí, či nie sú realitou. Ak majú negatívny náboj, môžu viesť k strachu opäť zaspať, z čoho môže vzniknúť spánková porucha a deprivácia. Pokiaľ sú však pozitívne, môžeme si želať návrat do nich. Našťastie, aj to je možné.

Samostatnou kategóriou sú opakované sny. Môžu sa vracať v rovnakej forme, no spájať ich môže aj jediný spoločný prvok. Jednoznačné vysvetlenie, prečo sa niektoré sny vracajú, neexistuje, no niektorí odborníci sa zhodujú, že nás tak môže podvedomie varovať pred chybami, ktoré v bdelom stave opakovane robíme. Iní tvrdia, že ide o výsledok nerovnováhy v našom živote, a teda že určitej oblasti venujeme nadmernú pozornosť.

Funkcie a vplyvy snov

Sny nám tiež pomáhajú upevňovať si informácie v pamäti, vyrovnávať sa s problémami a zlepšovať si tak duševné zdravie, naštartovať kreativitu či podľa novej štúdie, vychádzajúcej z konceptu umelej inteligencie, budovať si ochranný systém pred nebezpečenstvom. Existujú tiež názory, že sny sú len vedľajším produktom spánku a nemajú konkrétny zmysel.

Treba si však uvedomiť, že nielen sny dokážu ovplyvniť naše fungovanie počas dňa. Deje sa to aj naopak. Na kvalitu spánku, čiže aj na snívanie, majú vplyv strava, prostredie či mentálny stav. Veď už naše staré mamy upozorňovali na to, že ísť spať s plným žalúdkom prináša zlé sny.

Čo sa týka prostredia, kvalita spánku je iná tam, kde to poznáme, kým noci mimo domova prinášajú častejšie problémy so zaspávaním alebo prerušovaný spánok.

Je tiež dokázané, že u ľudí, ktorí trpia stresom, úzkosťami či depresiou, sa častejšie vyskytujú nočné mory.

Vedeli ste, že?
Sny sa viažu na naše skúsenosti, čo potvrdzujú napríklad rozdiely v snívaní u ľudí, ktorí sa slepí narodili, a ktorí o zrak prišli počas života. Kým slepí od narodenia snívajú vo zvukoch, chutiach či pohyboch, sny slepých, ktorí kedysi mali zrak, sa odohrávajú v obrazoch.

Ďalší dôkaz priniesla aj štúdia Harvard Medical School, ktorá odhalila, že:

• Viac ako 48 % postáv vystupujúcich v našich snoch sú ľudia, ktorých poznáme, resp. dokážeme pomenovať.
• Približne 35 % predstavujú ľudia vo všeobecnej sociálnej role, akými sú priateľ, lekár či policajt.
• Len 16 % postáv snívajúci nedokázali identifikovať.

Spánkové poruchy a ich vplyv na snívanie

Rôznymi poruchami spánku trpí približne tretina populácie, pričom sa ich výskyt vekom zvyšuje. K poruchám, ktoré najviac ovplyvňujú snívanie, patrí parasomnia. Ide o náhle epizódy sprevádzané abnormálnymi prejavmi či zážitkami. Môžu sa viazať na REM spánok alebo fázy non-REM.

Typy parasomnie viazané na REM fázu

• Počas REM fázy sa objavujú nočné mory, kedy sa spiaci prebúdza z desivého sna, ktorý v ňom vyvolal pocity hrôzy či strachu, ale po prebudení je bdelý, orientuje sa a sen si pamätá. Môže však nastať problém znova zaspať. Nočné mory sa často vyskytujú pri posttraumatickej stresovej poruche, kedy majú opakujúci sa charakter v podobe tzv. flashbackov. Ojedinele sa však môžu objaviť aj v prípade zvýšeného stresu.
• Iným typom parasomnie vyskytujúcim sa počas REM fázy je spánková paralýza. Ide o stav, kedy človek počas spánku stratí schopnosť hýbať sa, no dýchanie aj srdcová činnosť pracujú normálne. Táto fáza trvá niekoľko sekúnd až minút a sprevádzajú ju nepríjemné pocity strachu a úzkosti. Vedci sa domnievajú, že k nej môže dôjsť z dôvodu predĺženia REM fázy, kedy sú už svaly uvoľnené. Pomôcť prerušiť tento stav môže prebudenie blízkym človekom.
• V REM spánku môže dochádzať aj k poruche správania, kedy spiaci reaguje na násilný sen kričaním, nadávaním, kopaním či udieraním. Zvyčajne sa však vyskytuje u starších ľudí trpiacich aj niektorým z neurodegeneratívnych ochorení (choroby spôsobujúce problémy s pohybom, napríklad Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba či ALS – amyotrofická laterálna skleróza a iné).

Vedeli ste, že?
Keďže sny vychádzajú z nášho života, je samozrejmé, že ich výrazne ovplyvňujú aj nepríjemné či traumatické udalosti, akými sú vojny alebo pandémie. Štúdia z roku 2020, v ktorej vedci skúmali obsah snov počas lockdownu, priniesla zistenie, že ľudia často snívali o problémoch s cestovaním, preplnených miestach, operáciách či dokonca apokalypse. Narástol aj počet prebudení počas noci (o 28,6 %) a výskyt nočných môr sa zvýšil o 26 %.

Typy parasomnie viazané na non-REM fázu

Vedeli ste, že?
Spánok a sny sú nevyčerpateľnou studnicou nápadov, čoho dôkazom sú aj výnimočné diela rôznych umelcov či vedcov. Ruský chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev vytvoril periodickú tabuľku chemických prvkov po tom, čo sa dobre vyspal. Paul McCartney zas na základe melódie, ktorá sa mu prisnila, zložil pieseň Yesterday.

Liečba a vyhľadanie odbornej pomoci v oblasti spánku a snívania

Občasné problémy s tým, ako zaspať, či zriedkavé zlé sny sú úplne bežné. Dokonca aj spánkovú paralýzu jednorazovo zažije až 50 % ľudí. Problém nastáva, pokiaľ sa nepríjemné stavy opakujú a postupne zasahujú aj do bežného denného fungovania. V takom prípade je vhodné vyhľadať pomoc odborníka, či už psychológa, psychoterapeuta, alebo navštíviť spánkové laboratórium.

Pri psychoterapeutickej práci so snami smeruje terapeut klienta, aby sa sám dopracoval k jednotlivým symbolom a významu sna. Až keď tento postup neprináša výsledky, prichádza terapeut so svojimi možnými interpretáciami.

Aj v spánkovom laboratóriu sa diagnostika a následná liečba začínajú rozhovorom s lekárom, ktorý zhodnotí spánkové návyky a zlozvyky a následne môže odporučiť noc v laboratóriu. Počas nej je pacient monitorovaný a vďaka kamerám a senzorom môžu byť odhalené rôzne spánkové poruchy. Na základe výsledkov navrhne lekár čo najvhodnejšiu liečbu.

TIP
Kvôli špecifickej symbolike, ktorú si každý človek vytvára sám, nie je vhodné sny vykladať všeobecne a zjednodušene, ako to ponúkajú snáre. Individuálny prístup, vďaka ktorému môžeme pochopiť význam snov, poskytujú psychológovia či psychoterapeuti.

Dôležité tipy pre lepší spánok a snívanie

Pokiaľ si problémy so spánkom či konkrétne so snovým životom nevyžadujú pomoc odborníka, sú sporadické alebo je vaším cieľom „len“ skvalitnenie spánku či práca na osobnom rozvoji prostredníctvom dešifrovania svojich snov, pomôcť si dokážete aj sami. Možno aj vďaka našim piatim tipom.

1. Prostredie je základ

Je vaša spálňa skutočne pripravená poskytnúť ten najlepší relax? Tma, ticho, teplota okolo 18 °C, poriadok, kvalitný matrac a posteľoviny. Tak by sme mohli zhrnúť najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce spánok, ktoré môžete jednoducho a kedykoľvek upraviť. Vhodný matrac a vankúš pomôžu eliminovať bolesti krku a chrbtice, paplón a posteľná bielizeň prispôsobené ročnému obdobiu zabezpečia komfort a pomôžu predísť nepríjemnému poteniu.

2. Uvoľnite sa, prosím!

Po namáhavom dni plnom úloh a stresu je relax pre dobrý spánok nevyhnutnosťou. Pomôže vám s tým kniha, príjemná hudba, horúci kúpeľ, nenáročná joga, meditácia alebo len príjemný rozhovor s blízkymi pri dobrom čaji a obľúbenej vôni? Je úplne jedno, aký rituál si pred spaním vytvoríte. Hlavne nech splní svoj účel a pomôže „skrotiť“ vaše rozlietané myšlienky.

3. Nastavte si spánkový režim, ktorý vám vyhovuje

Ísť do postele a vstávať každý deň v rovnakom čase je občas náročné, no vďaka nastaveniu režimu, v ktorom si na spánok vyčleníte skutočne aspoň 7 – 9 hodín (podľa individuálnych potrieb), dostanete svoj nočný život pod kontrolu a mysli aj telu darujete dostatok času na regeneráciu.

4. S jedlom pred spaním opatrne

Nie, nevymysleli si to len naše babky či prababky. Keď sa tesne pred spaním najeme, naštartuje sa metabolizmus, čo mozgu automaticky dodá signál, aby bol aktívnejší. Tak vznikajú príliš živé a „akčné“ sny. Ak bývate pred odchodom do postele príliš hladní, skúste sa najesť skôr, no doprajte si výživnejšie jedlo. Keď to nezaberie, „oklamte“ žalúdok niečím malým, napríklad kúskom syra, hrsťou orieškov alebo trochou mlieka.

5. Veďte si snový denník

Sny nevznikajú len tak. Aj tie najbizarnejšie majú svoju príčinu a vysvetlenie. Ich zapisovaním si potrénujete pamäť a najmä získate cenné informácie o svojom nevedomí. Aj vďaka tomu môžete pracovať na svojich nedostatkoch, naučiť sa zvládať obavy a strachy, udržiavať svoj život v rovnováhe, a tak neustále napredovať.

Vedieť si dobre a plnohodnotne odpočinúť môže byť pre niekoho zložitou výzvou. Ako ľudia sa boríme s mnohými problémami, a preto by mal oddych patriť k jedným z priorít pre naše zdravie, lepšie fungovanie, ale aj spokojnejšie „Ja“. Veríme, že vás obsah článku zaujal a inšpiroval k zlepšeniu spánkových návykov vedúcich aj k príjemnému snívaniu. K tomu vám môžu dopomôcť aj kvalitné výrobky od spoločnosti SCANquilt.